Nedela Omšenie
Pravdu povediac ani som nemyslela že sa ešte niekam dostaneme keď bude priležitosť. A vidíte s podporou milovaneho Macka sme sa boli prezentovať v neďalekom Omšení síce na neoficialnych pretekoch, ale pretekoch parkurovich, ináč nazvané " KONSKé POPOLUDNIE " alebo tak nejak to bolo :)
Ešte dva dni pred nedelou by som nepovedala ze vobec niekam pojdeme pretože počasie hovorilo ináč a verte alebo nie tie dva dni som navštevovala stránky o počasí viac než inokedy predtým :) Sobotnajšie počko bolo supééér keďže stááále pršalo úžastné prehánky sa striedali zo silným nárazovím vetriskom. Viac menej som sa zmierila už s tým že sa nikam nejde, prepravu sme tiež vybavovali na poslednú chvýlu pretože zrazu nikto nemože alebo podobné veci. Nakoniec sa podarilo cez p.Dobeša z Nemšovej, dohodnutý sme boli už sa čakalo iba na počasie čo ukáže pretože hlásili občastný dážď.
Sobota večer, zaspávame unavený a ubolený s počasia a ja s nafúknutou hlavou čo ak náhodou....
Nedela ráno, rozliepam oči a kukám s postele von oknom kde oskar svietil ako blázon :) išla som skontrolovať či to neni len na jednej strane, ale po vykuknutí s balkona som si potvrdila celkom pekný deň :)
Nedeľné ranajky spočivali s vtačiho zobu (musli a podobné srandy) a Petkovým uisťovaním "určite niekam ideme ?". Pripravený a nabalený kade čím sme vyrazili do Drietomy kde sme po ceste vyzdvyhli aj Lubku. Dorazili sme do Drietomy kde nas čakali koníky ktoré o ničom netušili hh... Lubka šla čistit Jackieho my s Petkom sme pobalili dalšie saky-paky do autička počkali sme kym zavolá dotičný s vozíkom a mohli sme nič netušiaceho Jackieho zabandažovať a ísť nakladať. Jackie keď vyliezol s maštale nič netušiac ochotne šiel za nami až zrazu zbadal pred sebou otvorný vozík pred ktorým sa stihol ešte vykadiť a šup ho do vozíka. Zavrel sa vozík a Maco už nemal šancu uniku :) horšie to asik vnímala Čila ktorá už v pozadí húkala a nevedela čo sa deje :) hh takeé menšie šoky pre tie teplé kone. Vrazili sme do sveta :)
Do Omšenia sme dorazili hodinú pred oficicialnym začiatkom ale ked vám pravdu poviem začínalo sa tak asik o 11 nie o 10 ciže sme tam boli prvý, prebehla mi aj taká myšlienka v hlave či sa vôbec niečo koná a či niekto aj dorazí. po hm asik tej hodine ? alebo trištvrte hodine dorazili druhy ludia s konmi zo Zablatia čiže Bohušovci za nimi sa dotiahol Miro Kubiš s konmi a ako posledný dorazili Mikulášovci :) Týto vštcia povykladali kone povodili nasedlali a mohlo sa začať no ešte ich museli opracovať, my sme sa opracovavali dosť zaujímavým sposobom keďže Jackie nebol deň predtym vonku keďže pršalo bolo to zaujímavé, ale po vycválaní kopca si to zjavne rozmyslel :) čo ma aj dosť potešilo :) Takže sme boli pripravený opracovaný a ešte nám chýbal začiatočný skok aby vobec kôň vedel čo sa od neho očakáva keďže taký druhý rok neskáče... skúsili sme si teda jeden skok ktorý bol skok trapasu kedže som si skoro zuby vybila o Macov krk... no ciže no coment ak to niekto videl :)
Súťaž sa začala keď sa opozdilci rozoskakali prvý šiel Bohuš potom Dana potom sa to striedalo keďže mali po dva kone a po Palovi Mikulášovi som bola na rade ja. Zabudla som povedať prvá súťaž bola 60cm a hodnotil sa štýl jazdca a koňa. Prešli sme čisto dokonca Maco si dával na blate aj pozor ani raz sme sa nešmykli a po čase 60,06 myslim to bolo sme sa ujali vedenia :) nakoniec sme túto súťaž vyhrali na dekorovaní z nás resp s Jackieho spravili kobylku po oprave na valáška sme zistili že maco tam bol ediný "CHLOP" medzi ženskými parkúrovymi kobylami. druhá bola Dana s Noblesou alebo Ducarou potom Miro s Amely alebo Fly a stvrty Palo s Gardou alebo Ariolou neviem pretoze si to nepamatám. Bohušovci sa neumiestnili lebooo, lebo...
Ďalšia súťaž bola 70-80 cm myslim neviem tam sme sa síce neumiestnili ani nevyhrali, ale šli sme čisto každú jednu súťaž. Druhá bola na čas čo my sme nemienili lietať a vyvalať sa v blaťe že Pišta a tretia ktorej sme sa zúčastnili bola lubovolná trasa čo v tú chvylu som nevedela rozmyšlať kade pojdeme tak sme som zvolila trasu takú aký bol kurz parkúru a hotovo. Maco už nevladal a ja tiež nie. Maco šiel vždy s rezervou a preto mu chcem poďakovať že vobec išiel Petkovi milovanemu chcem poďakovať za to že ma podporoval a držal palčoky a že mi do Omšenia umožnil ísť a za to že vobec je :) mojim rodičom že nás boli podporiť všetkych a vobe pozrieť sa ako nám to ide :) a Lubke za pomoc a vykračanie koníka :) PATRí VáM MOJA VELKá VĎAKA :) a hlavne aj psíkom Whizzy a Bambi ktoré sa vždy tešia a skáču po mne :) ĎAKUJéM !
foto by Petko milovaný a my :
http://picasaweb.google.sk/pampuso/Omsenie#