Závejová nedeľa
Konečne po hooodne dlhom čase sme sa dokopali k tomu že by sme podnikli dáku vychádzku a nahovorili sme aj Lubu s Wanessou že by išla.
Dohodli sme sa na nedelu na 11:00 že sa stretneme pri chatke na ďateline. Neuveríte, ALE podarilo sa ! :)
Asik o 10tej sme došli do maštale počistili koníky a vyrazili sme v zostave ja a Čila a Maco a Cannizar. Koníky sa celkom znášali až sme došli ku spomínanej chatke a počkali sme na Lubu a Wanessu. Kone samozrejme najprv nechápali na čo čakáme, ale neskôr to zistili - keď sa z húštiny pripomínajucej les vynorila menšia kobyla s jazdcom na ktorých sme čakali. Mali ste vidieť,kone nechápali, ako to že tu nie sme sami resp. čo je to za koňa a ako to že to vôbec kôň je ?!?! Neuveríte, ale Čila vyzerala asik takto aj bola nasratá aj vystrašená a ešte neviem aká jednoznačne sa jej to nepáčilo a samozrejme to nemienila nechať iba tak. Cannizar vyzeral celkom v pohode keďže v poslednú dobu bolo až moc zmien. Naštartovali sme naše tátoše a vyrazili sme na vychádzku plnú snehu a závejov. Cannizar v popredí a dve dievky za ním. Samozrejme sme kone nenechali onuchať sa aby sa náhodou nič nestalo ako prednedávnom čo predvádzal Blesk, Čile to samozrejme nedalo a snažila sa celú cestu dopátrať čo je to za koňa za ňou. Ale podla jej výrazu v očiach to nevyzeralo na nič dobré - najskôr by sa dokopali ako to má Čila vo zvyku. Neviem prečo, zjavne dominancia. Pokračovali sme ďalej a ďalej a zisťovali že by sme mohli prejsť aj ďalej než je šerwooďak a tak sme šli no neviem to popísať proste po lúkach a popri lese až sme šli po známej cestičke ktorú sme ešte nenazvali, ale z druhej strany. Stretli sme dákych ľudí ktorích som myslela že ich zostrelíme pri tom ako kone prepletali nohami. Prešli sme cez les a nevedomky sme sa vrhli po cestičke v ktorej boli vyšlapané stopy od ľudí... No,ale kto mal vedieť že to je o kapanek hlbšie ako na pohľad ako sme šli po ceste sem tam kone zapadli jednou nohou alebo dvoma a my sme zistili že to bude asik iba horšie a horšie. Nestihli sme zareagovať a Cannizar klesol asik o polku svojej výšky (!) vtedy som zistila že to bude problém nie len pre Čilu ale aj Wanessu ktorá je menšia dokonca než Čila a tá je menšia ako Cannizar.
Samozrejme že kone chytili paniku a davaj ho preč zo závejov, v tú chvíľu sme zistili že máme problém HJUSTON !! Kone sme nevedeli zastaviť i ked boli zatiahnuté ručné brzdy, ale koňovi nevysvetlíte že keď chytí jeden kôň paniku že tie ostatné majú ostať v kľude. Kone si tam skoro nohy dolámali,ale našťastie Cannizar má celkom velký záber a tak podhŕňal dostatok snehu aby tade Čila aj Wanesa mohli po jeho stopách prejisť. Nakoniec sme zistili že pokial by sme vyliezli nad járok tak chodíme po tráve kde je snehu tak po kopytá. Tak, ale už vieme kade nabudúce ísť a čomu sa vyhnúť. Nasťastie sa nikomu nič nestalo a spokojnejší sme sa vracali naspäť domov. Pri chatke sme sa rozlúčili a každý šiel svojou cestou. Bola to vychádzka trošku náročnejšia, ale prežili sme.